Lačňovský kaňon, jaskyňa Zlá diera – 1.4.23

V sobotu dňa 1.apríla sme si opäť raz spoločne vyrazili na precházku do prírody. Tentokrát sme cestovali do obce Lipovce, kde sme sa dopravili autami. Prišli sme vo výnimočne silnom zložení. Bolo nás až 17! Veru a to nie je prvoaprílový žart. Tohto výletu sa zúčastnili: Ján Kubičár, Róbert Kubičár, IK, Marcel Šterbák, Peter Slavkovský, Štefan Slavkovský, Tomáš Novotný, Michal Kramár, Štefan a Janka Martinkovci, Vladka Plitková, Eva Majcherová, Anastázia Toporcerová, Jozef Duľa, Mariana a Tomáš Frankovičovci, Stano Dravecký.

Z Letanoviec sme odišli autami o 8:10 a na miesto začiatku našej pešej túry sme dorazili o 9-tej hodine. Počas cesty po diaľnici sme prechádzali aj hmlistými úsekmi, naštastie to sa netýkalo našej cieľovej destinácie. Tam hmla nebola. Vonku bolo príjemne, ale bolo zamračené. Vstúpili sme cez vstupnú bránu Lačňovského kaňona. O 9:18 sme prišli k Jančovej chate. Tu sme odbočili z kaňona a šli sme si pozrieť zrúcaninu Lipovského hradu. 9:35 sme boli na hrade. Urobili sme si zopár fotiek a vrátili sme sa späť k Jančovej chate.
Vtedy nadišla 10.hodina a chatu práve otvárali. A tak sme to využili a dali si polhodinovú občerstvovaciu prestávku. Prevázkari boli prekvapeni, že hneď o takomto čase k nim zavítalo až 17 turistov. Ako povedali, v tomto čase to bolo niečo neobvyklé.

Po tejto prestávke sme pokračovali po kaňone do obce Lačňov. Kaňon nie je dlhý a tak sme o 11:30 boli v tejto obci. Najkrajšiu časť túry sme mali za sebou. Tu sa poniektorí odfotili na Lavičke zblíženia a pokračovali sme ďalej. Za obcou nás čakal mokrý a blatistý terén vedúci cez lúky a navyše začalo trocha pršať. Nebol to ,však, našťastie výdatný dážď. O 12:06 sme boli pri Lačňovskom sedle. Pršať už prestalo. Zo sedla sme sa vydali do lesa mezi stromi. O 12:51 sme dorazili ku chate v Kopytovskej doline.

Tu sme si opäť trocha pobudli a občestvili sa. Počas nášho pobytu na chate sa spustil v celku výdatný dážď, ktorý nás našťastie nezastihol niekde počas kráčania. Uspešne sme sa mu takto vyhli. Keď prestalo pršať, pokračovali sme ďalej v poslednej fáze svojej púte. O 14:30 sme boli naspäť na parkovisku pri autách, neďaleko brány do kaňona.

Štatistiky: čas: 5:24, 14,5km

Počas našej túry sme si zabezpečili aj ďalší program v podobe návštevy jaskyne Zlá diera, ktorú po zimnej prestávke otvárali práve dnes. A tak sme nečakanie využili aj túto príležitosť. Autami sme sa dopravili k parkovisku v blízkosti jaskyne. Odtiaľ sme kráčali asi 1km už k samotnej jaskyni. Tam sme sa vystrojili a spolu su sprevodkyňou sme sa vydali do útrob tejto jaskyne, kde sme si vypočuli aj výklad. V jaskyni sme strávili asi 1,5 hodiny. Síce táto jaskyňa neptrí k tým s najkrájšou jaskynnou výzdobou, putovanie po nej však bolo zaujímavé. Niektorí sme zažili aj svoj „druhý pôrod“, keď nám bolo dopriate vďaka svojim štíhlenším postavám prejsť krátkou úzučkou chodbou i otvorom, ktorý objavovatielia jaskyne spojili práve s týmto slovným spojením. Jaskyňu verejnosti sprístnili pred 25 rokmi o čo sa zaslúžil pán Košč, ktorý je jej správcom dodnes.

Po prehliadke jaskyne sme trocha pobudli v chatke, ktorá je blízko vchodu do jaskyne a ktorú využívajú správcovia jaskyne. Tam sme podebatovali, odfotili sa s pánom Koščom i pani sprievodkyňou a zakúpili si suveníry. Okolo 17-tej sme sa vybrali späť k našim autám. Potom nás už čakala len trištvtehodinová cesta domov.

Z nášho výletu si tak odnášame príjemné zážitky, suveníry i fotky z prechadzky v prírode, kde sme obdivovali jej krásy. Poniektorí sme si odniesli aj trocha zašpinené oblečenie, keď sme sa v jaskyni mohli „opäť narodiť“.

Galéria fotografií